Ako pracujeme | Lead Stories

Ako vyhľadávame tvrdenia a príbehy, ktoré overujme

Lead Stories hľadá tvrdenia a príbehy, ktoré pomocou rôznych nástrojov a metód overuje. Tu sú tie najdôležitejšie.

  • Náš vlastný Trendolizer™ engine
  • Google Trends
  • Nástroj Facebooku na kontrolu faktov
  • Tipy od čitateľov

Trendolizer

Organizácia Lead Stories vytvorila nástroj Trendolizer™ engine na monitorovanie internetových príspevkov a vyhľadávanie trendov . Trandolizer dokáže merať mieru zapojenia, anglicky engagement rate pomocou trekovania počtov "páči sa mi", zhliadnutí, komentárov, retweetov, odkazov, obrázkov a videí, ktoré sa objavujú na rôznych platformách ako napríklad Facebook, X, YouTube, TikTok. Nástroj tiež poskytuje prehľad o tom, čo sa momentálne virálne šíri.

screenshot.jpg

(screenshot from our Trendolizer™ dashboard)

Trandolizer používame na monitorovanie virálneho obsahu na internete ako takom, aj na vyhľadávanie populárneho obsahu z konkrétnych stránok, ktoré v minulosti uverejnili nepravdivé informácie, spolu s vírálnym obsahom zodpovedajúcim kľúčovým slovám a frázam spojeným s falošnými tvrdeniami alebo konšpiračnými teóriami.

Google Trends

Google Trends používame na kontrolu obľúbených fráz, po ktorých je na internete dopyt („falošné správy", „overenie faktov" atď.). Tieto frázy nás vedú k tomu, že ľudia hľadajú informácie ku konkrétnemu tvrdeniu, pretože majú pochybnosti o jeho pravdivosti.

Nástroj Facebooku na kontrolu faktov

Lead Stories je súčasťou partnerstva Facebook's Partnership with Third Party Fact Checkers, vďaka čomu získavame prístup k zoznamom obsahu, ktorý bol nahlásený na overenie (prostredníctvom vlastného nástroja na overovanie faktov, ktorý poskytuje Facebook) . Lead Stories si môže vybrať položky z tohto zoznamu alebo ich ignorovať. Facebook nám neprikazuje, ktoré príbehy by sme mali overiť.

Tipy od čitateľov

Čitatelia nás môžu kedykoľvek kontaktovať prostredníctvom našej kontaktnej stránky, ak majú tip na online tvrdenie, ktoré je potenciálne falošné alebo škodlivé. V praxi dostávame veľmi málo takýchto tipov, ale radi by sme ich dostali viac.

Jedným z cieľov nášho overovania faktov je pomôcť zastaviť alebo spomaliť šírenie nepravdivých informácií. To znamená, že len zriedka zverejňujeme overenia faktov, aby sme poukázali na to, že niečo je skutočne pravda: ak sa pravda šíri sama osebe, radi to necháme tak.


Ako vyberáme výroky a články na overenie

V bežný deň vyhľadávame pomocou týchto nástrojov najtrendovejšie články/videá/posty/... a vyberáme tie, ktoré spĺňajú nasledujúce kritériá:

  • Uvádzajú tvrdenia, ktoré sa dajú overiť (t. j. žiadne čisté názory, predpovede, nejasné vyhlásenia alebo proroctvá). Všimnite si, že sem zaraďujeme aj tvrdenia, ktoré by sa teoreticky dali overiť s prístupom k správnym dôkazom alebo svedkom, ale kde je to v praxi veľmi ťažké alebo nemožné (citáty z uzavretých stretnutí, dôverné informácie...).
  • Sú pre niekoho škodlivé. Pojem "škodlivý" si tu vysvetľujeme dosť široko, môže zahŕňať čokoľvek, kde existuje riziko: negatívneho vplyvu na zdravie, poškodenia reputácie, politických rozhodnutí založených na nepresných informáciách, minimalizovania alebo zveličovania skutočných problémov, emocionálneho vplyvu nad vymyslenými príbehmi prezentovanými ako skutočné, podvodníkov profitujúcich zo šírenia nepravdivých informácií, finančných strát, skresleného chápania súčasných udalostí, ľudí, ktorí sú neprávom obviňovaní z rôznych vecí, falošných dôkazov používaných na podporu väčších konšpiračných teóri...
  • (pravdepodobne) virálne alebo obsahujú tvrdenie, ktoré sa v minulosti stalo virálnym. Všimnite si, že nepoužívame pevné číselné hraničné hodnoty (napr. musí mať viac ako x lajkov alebo y zobrazení), skôr sa pozeráme na relatívne hodnoty (napr. "toto je najsledovanejšie video o tejto konkrétnej konšpirácii" alebo "toto je dnes najpopulárnejšie vyhľadávanie na Google súvisiace s overovaním faktov") a niekedy sa pozeráme aj na počet miest, kde sa tvrdenie objavuje (stovky tweetov s rovnakým obrázkom a jeden tweet s obrázkom so stovkami retweetov sú oba opodstatnené dôvody, prečo si obrázok pozrieť). Na určenie toho, ktoré položky sú "pravdepodobné", že sa stanú virálnymi, sa pozeráme na krátkodobý prudký nárast zapojenia publika a veľkosť publika zdroja, ktorý tvrdenie uvádza alebo šíri (stránka na Instagrame s miliónom sledovateľov oproti obskúrnemu blogu, ktorý takmer nikto nečíta).
  • Sú relevantné pre publikum na Slovensku alebo ho ovplyvňujú. Vnútornú politiku, hoaxy a škodlivé mylné informácie, ktoré sa šíria v iných krajinách, vo všeobecnosti prenecháme na overovanie faktov v týchto krajinách, pokiaľ nejde o americký uhol pohľadu alebo sa rovnaké tvrdenia nešíria aj v Amerike.

Vo všeobecnosti dávame prednosť článkom súvisiacim s aktuálnymi udalosťami a novým a nikdy predtým nezverejneným tvrdeniam, ale niekedy sa zaoberáme aj staršími tvrdeniami, najmä ak majú tendenciu sa pravidelne vracať (napríklad staré podvodné články, ktoré finančne motivovaní spameri neustále preposielajú na nové stránky, alebo falošné citáty pripisované politikovi, ktoré sa objavujú vždy, keď je táto osoba v správach).

Pri výbere toho, čo budeme kontrolovať, neberieme do úvahy politickú orientáciu. Kontrolujeme tvrdenia, ktoré poškodzujú (alebo prospievajú) ľuďom, kauzám a skupinám z celého politického spektra.

Niekedy kontrolujeme tvrdenia, ktoré vznikli na satirických webových stránkach alebo majú satirický charakter, ale len v prípadoch, keď sa zdá, že značný počet ľudí verí, že sú skutočné. Naše zásady týkajúce sa satiry si môžete pozrieť tu.

Tipy od čitateľov sa posudzujú podľa rovnakých kritérií, ktoré sú uvedené vyššie: ak nám pošlú tvrdenia, ktoré sú nepreveriteľné, neškodné alebo nie veľmi rozšírené, je veľmi malá pravdepodobnosť, že sa nimi budeme zaoberať. Naopak, konkrétny, škodlivý a virálny príbeh si získa našu pozornosť.

Jedným z cieľov našej kontroly faktov je pomôcť zastaviť alebo spomaliť šírenie trendových nepravdivých informácií. To znamená, že zriedkavo uverejňujeme kontroly faktov, aby sme upozornili na to, že niečo je skutočne pravdivé: ak sa pravda šíri virálne sama od seba, celkom radi ju necháme na pokoji.


Ako overujeme fakty v tvrdeniach a článkoch

Metodológia

Každé tvrdenie je iné a nie všetky si vyžadujú rovnaký prístup. Vo všeobecnosti sa najprv snažíme preformulovať tvrdenie ako otázku ("Je pravda, že X?"), a potom je naším cieľom poskytnúť odpoveď na túto otázku spolu s odôvodnením a dostupnými dôkazmi.

Existujú otázky, ktoré si zvyčajne kladieme a snažíme sa na ne odpovedať, aby sme mohli povedať, či je tvrdenie pravdivé alebo nie (hoci nie všetky z nich sa môžu uplatniť vo všetkých situáciách):

  • Odkiaľ pochádza toto tvrdenie a existujú preň dôkazy? Ak sa niečo prvýkrát objavilo vo vymyslenom prostredí alebo v satirickom diele, je dosť nepravdepodobné, že je to pravda. V niektorých prípadoch, žiaľ, nie je možné nájsť pôvodný zdroj.
  • Ak je zdroj známy: aké dôkazy sa v ňom uvádzajú a podporujú tvrdenie? (Ak sa v článku píše "Nová štúdia hovorí o X", hovorí táto štúdia skutočne o X?)
  • Existujú alternatívne vysvetlenia dôkazov? ("Osoba X zatýkala osobu Y na fotografii", "Fotografia bola digitálne zmanipulovaná", "Na fotografii v skutočnosti nie je osoba X alebo Y"...)
  • Ak zdroj tvrdí, že má interné alebo dôverné informácie, je pravdepodobné/možné, že by ich mal? ("Mal by náhodný chlapík na internete prístup k prísne tajným vysoko utajovaným informáciám od CIA? Ak áno: ako a prečo tu takýto bezpečnostný lapsus nie je väčším príbehom?")
  • Pochádzajú dôkazy z dôveryhodných oficiálnych alebo renomovaných vedeckých zdrojov (alebo sú takéto dôkazy k dispozícii)? Máme tendenciu hľadať oficiálne štatistiky so známou metodikou, ktoré boli zbierané dlhšie obdobie, a recenzované vedecké články o dvojito zaslepených štúdiách s veľkou vzorkou. Predtlače, nerecenzované štúdie, tlačové správy bez odkazu na úplnú štúdiu, výsledky prieskumov, štúdie s veľmi malou veľkosťou vzorky, publikácie od záujmových skupín atď. majú oveľa menšiu hodnotu ako dôkaz alebo podpora tvrdenia.
  • Je možné kontaktovať osoby uvedené v tomto príbehu a požiadať ich o vyjadrenie? Žiaľ, nie vždy je to možné: môžu chýbať kontaktné údaje, môžu byť anonymné alebo môžu byť ťažko dostupné. Napriek tomu sa o to pokúšame, ak je to dôležité pre overenie pravdivosti tvrdenia (ak existuje video z viacerých uhlov, na ktorom je vidieť, ako niekto niečo robí, a existuje niekoľko dôveryhodných svedkov, nemá veľký význam pýtať sa "urobil si to ty?").
  • Existujú odborníci alebo miestne zdroje, ktoré môžu toto tvrdenie potvrdiť alebo vyvrátiť?
  • Ukazuje technická analýza zdroja a/alebo dôkazu stopy po falšovaní, úprave alebo manipulácii?
  • Zodpovedá tvrdenie alebo dôkaz záznamom? ("Vyskytuje sa tento citát skutočne v tomto zaznamenanom rozhovore?", "Bola táto fotografia skutočne urobená v deň X na mieste Y?")
  • Spôsobuje toto tvrdenie zmätok alebo nejasnosti, či už zámerne alebo nie? (Takmer o každom sudcovi, policajtovi alebo väzenskom dozorcovi na svete možno povedať, že mal "styky so známymi zločincami", a každý takmer každý hasič "bol na mieste podozrivého požiaru so sekerou", to neznamená, že sú zlí alebo že sa dialo niečo nekalé).

Naším cieľom je slúžiť našim čitateľom tým, že čo najrýchlejšie uverejníme článok, ktorý spoľahlivo dokáže alebo vyvráti tvrdenie. To znamená, že máme tendenciu publikovať ihneď, ako zhromaždíme dostatok informácií na to, aby sme mohli s istotou rozhodnúť, ale niekedy pokračujeme v aktualizácii článku, kým zhromaždíme ešte viac podporných dôkazov alebo keď sa nám ozvú zdroje (ozve sa viac expertov/zdrojov, odpovede na žiadosti FOIA...).

V (našťastie zriedkavých) prípadoch, keď bolo naše pôvodné hodnotenie nesprávne alebo keď si novšie dôkazy vyžadujú zmeny v záveroch, budeme príbeh aktualizovať v súlade s našimi Pravidlami pre opravy.

Upozorňujeme, že v niektorých prípadoch nie je možné tvrdenie dokázať alebo vyvrátiť, jednoducho preto, že nie sú k dispozícii žiadne kvalitné dôkazy. V takýchto prípadoch upozorníme, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by sme mohli nájsť v prospech alebo neprospech tvrdenia, a že osoba alebo webová lokalita, ktorá pôvodné tvrdenie uviedla, tak robí bez toho, aby poskytla akýkoľvek dôkaz. Vysvetlíme tiež, ako a kde sme hľadali dôkazy.

Nadpisy, miniatúry, štruktúra článku a naša (ne)hodnotiaca stupnica

Všetky naše články majú vo všeobecnosti rovnakú štruktúru, aby sa dali ľahko skenovať a aby sa zabránilo náhodnému šíreniu nepravdivých informácií.

Vieme, že mnohí ľudia uvidia naše titulky a miniatúry iba na sociálnych sieťach a že drvivá väčšina ľudí, ktorí uvidia príspevok na sociálnych sieťach, neklikne na celý článok. Z tých, ktorí tak urobia, si mnohí prečítajú len prvý odsek.

Preto sa snažíme do titulku, miniatúry a prvého odseku vložiť čo najviac informácií.

Nadpis

Vo všeobecnosti sa snažíme držať čo najbližšie k nadpisu pôvodného článku alebo videa alebo k textu memu/tweetu/screenshotu, ktorý overujeme, ale s pridaním slov "Fact Check:" a slova s veľkým začiatočným písmenom, ktoré neguje význam (ak pôvodný nadpis alebo tvrdenie nie je pravdivé).

Napríklad: Z "Toto je jablko" sa stane "Fact Check: Toto NIE JE JABLKO".

Ak pôvodný nadpis v skutočnosti neobsahuje hlavné tvrdenie, ktoré náš článok overuje, môžeme sa rozhodnúť radšej uviesť tvrdenie v našom nadpise, než sa príliš držať pôvodného nadpisu. Napríklad ak pôvodný nadpis znie "Svet šokovala osoba X" a článok potom hovorí o niečom, čo osoba X v skutočnosti neurobila, náš nadpis by bol "Fact Check: X neurobil Y" namiesto "Fact Check: Svet NIE JE šokovaný osobou X".

Všimnite si, že tiež nenegujeme každý nadpis alebo tvrdenie, pretože dokázať opak je niekedy nemožné alebo má negovaný nadpis iný význam, ako sme chceli povedať. Ak tvrdenie znie "X zabil Y" a jednoducho neexistuje žiadny dôkaz, či to X urobil alebo nie, nebolo by správne povedať "X NEZABIL Y".V takom prípade by sme povedali niečo ako "NIE sú dôkazy, že X zabil Y".

A keď je v titulku napísané "X podľa vedcov spôsobuje Y" a ukáže sa, že vedci to v skutočnosti nepovedali, náš titulok by bol pravdepodobne niečo ako "Vedci NEPOVEDALI, že X spôsobuje Y", a nie "X podľa vedcov nespôsobuje Y".

Niekedy môže byť potrebných viacero negácií, aby sa úplne vysvetlilo, o čo ide:"Fact Check:Ak je X nevinný, titulok by znel: "Fact Check: X NIE JE zatknutý za to, že urobil Y", čo by stále znamenalo, že X urobil Y (ale prešlo mu to), takže ak je X nevinný, titulok by znel: "Kontrola faktov:X NIE JE zatknutý, neurobil Y".

Cieľom našich titulkov je okamžite oznámiť čitateľom záver overenia faktov, aby aj v prípade, že si neprečítajú zvyšok článku, neboli vystavení nepravdivým alebo zavádzajúcim informáciám. To je tiež dôvod, prečo nepoužívame otázkové titulky. Ak niekto uvidí len "Fact Check: X zabil Y?", môže mu aj tak utkvieť v pamäti, že X bol možno naozaj vrahom Y alebo že je o pravde spor.

Popisky v náhľade

Všetky naše články obsahujú screenshot pôvodného príspevku/článku/webovej stránky/tweetu/videa, v ktorom bolo uvedené tvrdenie (alebo aspoň jeho reprezentatívny príklad). Tento screenshot má vždy cez seba popis, ktorý môže obsahovať maximálne štrnásť znakov. Tento obrázok s titulkom je zároveň miniatúrou článku, keď sa naše texty zdieľajú na siciálnych sieťach.

Od jari 2020 žiadame našich autorov, aby do titulku už neuvádzali zhrnutie *záveru* overovania faktov, pretože táto informácia by už mala byť v titulku. V miniatúrach novších článkov, by ste tak už nemali vidieť:

  • Falošný
  • Zavádzajúce
  • Nie je pravdivé
  • Falošné
  • Hoax
  • ...

Namiesto toho žiadame našich autorov, aby zhrnuli dôvod záveru do jedného až troch slov.

Prečo je s tvrdením problém? Prečo X NIE je Y?

Medzi dobré príklady toho, čo môže byť nadpis, patrí napr:

  • "Staré čísla"
  • "Photoshop"
  • "Chýbajúce informácie"
  • "Stále nažive"
  • "Podvod"
  • "Len vtip"
  • "Spomalené video"
  • ...

Tu je príklad hypotetického príspevku s titulkom "Kontrola faktov: Toto NIE JE JABLKO":

Prečo to nie je jablko? Pretože je to banán!

Štruktúra článkov

Our articles all have the same basic structure:

  • nadpis, ktorý začína slovami "Fact Check:" a ktorý hneď obsahuje záver overenia faktov ("X neurobil Y").
  • Úvodný odsek, ktorý sa začína tvrdením ako otázkou, po ktorej bezprostredne nasleduje odpoveď a zhrnutie dôvodov tejto odpovede v dvoch alebo troch vetách. ("Urobil X Y? Nie, to nie je pravda. Video ukazuje, že Y bol v čase, keď sa stal X, na inom mieste a miestna polícia to potvrdila.")
  • Odkaz na najstaršiu verziu tvrdenia alebo na reprezentatívny príklad príspevku, v ktorom sa toto tvrdenie uvádza, po ktorom nasleduje krátky úryvok alebo snímka obrazovky. ("Tvrdenie sa objavilo v článku na stránke X, uverejnenom v deň Y, s názvom Z. Príbeh sa začal...")
  • Podrobná kontrola faktov s uvedením všetkých dôkazov a dôvodov. Naším cieľom je poskytnúť odkazy na všetky relevantné informácie, aby si čitatelia mohli kontrolu faktov zopakovať sami ("Tu je vložené bezpečnostné video... Policajné zdroje tvrdia, že... Hovorili sme s...").
  • Ak sa kontrola faktov týka tvrdenia stránky alebo webu, ktoré sme v minulosti opakovane kontrolovali, alebo témy, o ktorej sme už písali, môžeme uviesť aj ďalšie informácie o nej + odkazy na predchádzajúce overenia faktov ("O stránke reallyreliabletotallynotfakesite.com sme už písali, prevádzkujú ju spameri, ktorí...").

Existuje tiež niekoľko kľúčových zásad, ktoré od našich autorov vyžadujeme:

  • Vždy uvádzajte odkazy na pôvodný článok alebo zdroj, aby si naši čitatelia mohli overiť, či správne uvádzame, čo sa tam píše.
  • Všetky odkazy na informácie, ktoré sú dôležité pre (ne)preukázanie tvrdenia, by mali byť zálohované na stránke archive.org a záložné odkazy by mali byť uvedené v článku. T. j. ak príbeh odkazuje na správu, mal by byť odkaz na ňu uvedený takto: "ako si môžete prečítať v tejto správe (archivovanej tu)".
  • Držte sa faktov, ktoré sú dôležité pre (ne)dokazovanie tvrdenia, a neuvádzajte príliš veľa informácií o pozadí, ktoré pre to nie sú relevantné, najmä pri hlboko straníckych otázkach. Pri overovaní, či je číslo v debate o kontrole zbraní (alebo o ukončení tehotenstva, alebo o jadrovej energii, alebo o akejkoľvek kontroverznej téme) naozaj x %, alebo nie, nie je potrebné uvádzať citáty ľudí alebo skupín, ktoré hovoria, prečo je to dobré alebo zlé, alebo koľko by to *malo byť*, alebo koľko to bolo v minulosti a prečo to bolo lepšie alebo horšie. Ľudia, ktorí chcú vedieť, či je niečo dobré alebo zlé, si o tom môžu prečítať na iných webových stránkach alebo v názorových sekciách. Ľudia, ktorí chcú vedieť najnovšie správy alebo celú históriu o nejakej téme, sa môžu pozrieť na Google News alebo Wikipédiu. Naša stránka je tu pre ľudí, ktorí chcú len vedieť, či je niečo pravda alebo nie.

Žiadna štandardizovaná hodnotiaca stupnica

Spoločnosť Lead Stories nepoužíva štandardizovanú hodnotiacu stupnicu ani skóre na hodnotenie tvrdení na našej webovej stránke. Keď vyšetrujeme nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenie, jednoducho sa snažíme vysvetliť, čo presne je v ňom nesprávne a prečo. Bolo by mätúce, keby sme sa pokúšali pridať aj skóre, hodnotenie, číslo alebo štandardizovaný opis, ktorý by presne povedal, ako veľmi je nesprávne. Aký je rozdiel medzi "napoly nesprávnym", "čiastočne pravdivým" alebo "zmiešaným"? Je tvrdenie, ktoré je na 72 % nepravdivé, naozaj o toľko horšie ako tvrdenie, ktoré je na 28 % pravdivé? Je päť "bodov pravdy" naozaj lepších ako štyri a čo znamená tento rozdiel jedného bodu?

Väčšinu našich čitateľov nezaujíma alebo nemajú čas zaoberať sa takýmito rozdielmi.

Chcú len vedieť, či je ten príbeh, ktorý videli na internete, pravdivý alebo nie. Preto sa im to snažíme čo najlepšie povedať.

O Nás

International Fact-Checking Organization Meta Third-Party Fact Checker

Lead Stories je webová stránka na overovanie faktov, ktorá vždy hľadá najnovšie nepravdivé, zavádzajúce, klamlivé alebo nepresné príbehy, videá či obrázky, ktoré sa šíria internetom.
Zbadali ste niečo? Dajte nám vedieť!.

Lead Stories je:


Najčítanejšie

Najnovšie

Zdieľaj, čo si myslíš